Stredoškoláci a stredoškoláčky spoznali rodové nerovnosti v politike, ale aj v každodennom živote

Vedeli ste o tom, že v Česko-Slovensku bol Medzinárodný deň žien (MDŽ) počas druhej svetovej vojny zrušený? Žiaci a žiačky Súkromného gymnázia Solivarská 28 v Prešove to vďaka workshopu vedia. Pracovníčky z občianskeho združenia EsFem 9. a 24. marca rozprávali nielen o histórii sviatku, ale aj o tom, ako sviatok súvisí s politickou participáciou. Vďaka workshopom sa žiaci a žiačky oboznámili s aktuálnou situáciou týkajúcou sa nerovností medzi ženami a mužmi v politike, no i každodennom živote.  

Odborníčky sa so žiakmi a žiačkami rozprávali jednak o sviatku MDŽ, o jeho histórii, s čím súvisí, ako sa vyvinul, ako súvisí so zápasom za volebné práva žien a za ďalšie práva, napríklad osemhodinový pracovný čas, zákaz detskej práce či bezpečnosť pri práci. Pre žiakov a žiačky bolo pripravených niekoľko skupinových aktivít. „Keď prídeme, najprv je to ostýchavé a zvyčajne keď zaradíme aktivitu, snažíme sa, aby bola zábavná. V rámci skupín sa žiaci a žiačky potom smejú, osmelia sa a začnú diskutovať,“ priblížila Monika Bosá, ktorá workshop viedla.  

Nerovnosti medzi ženami a mužmi odborníčky preniesli aj na každodennú rovinu. Pri témach politickej participácie či verejnej sfére spomínajú aj starostlivosť o domácnosť, ktorá často spočíva na pleciach žien. „Prečo ženy nie sú v politike, prečo nie sú na vedúcich pozíciách? Je to jednak preto, že ich tam nechcú pustiť, ale aj keby ich pustili, pokiaľ majú rodinu a starostlivostné aktivity, nedá sa to,“ vysvetlila Monika Bosá.   

Potrebujeme politický aktivizmus, ak nechceme doma umývať záchod 

Počas workshopu sa ukázalo, že žiaci a žiačky majú často nerealistické predstavy o tom, že na všetkom sa dá ľahko dohodnúť. To sa týka aj deľby práce. Odborníčky preto vyskúšali takzvaný „aha efekt“. Na príklade súrodenca, ktorý odmieta plniť domáce povinnosti, žiakom a žiačkam ukázali, že v mnohých prípadoch sa dohodnúť jednoducho nedá. Spočiatku navrhovali napríklad zoznamový systém rozdelenia prác.

„Spýtali sme sa ich, čo budú robiť, ak to súrodenec proste neurobí. Nato začali padať odpovede typu, tak dostane facku alebo ho budem vydierať. Začali sa schyľovať k manipuláciám,“ uviedla Monika Bosá. Žiaci a žiačky napokon spomenuli, že by do riešenia zapojili rodičov, ktorí podľa Moniky Bosej predstavujú symbol moci. „To je presne o tom, že potrebujeme politický aktivizmus, ak nechceme byť stále my tí, ktorí doma umývajú záchod,“ dodala.  

Žiaci si formou jednoduchého problému uvedomili, že na veciach sa nemožno vždy dohodnúť. Rovnako zistili, aké ľahké je skĺznuť do násilia alebo manipulácie. V neposlednom rade sa naučili, že nerovnosti medzi ženami a mužmi stále pretrvávajú a sú aj naďalej otvorenou témou, ktorej treba venovať pozornosť.

Práca odborníčok sa tu ani zďaleka nekončí. Monika sa v súčasnosti chystá prísť do našej ženskej komunity vo Sveržove. Ženám, ktorým sa venujeme v rámci našich komunitných centier, predstaví významné Rómky z umeleckého, no aj vedeckého sveta. Neskôr sa zastaví aj v našej komunite v Roškovciach.   

Projekt Rodová rovnosť pre rómske komunity, ktorý bol podporený z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR, realizujeme spolu s EsFem a Vyrovnávanie Šancí.