Významné rómske ženy na portrétoch v kalendári

Skladateľka, huslistka, speváčka, tanečnica, maliarka, spisovateľka, šperkárka, ale i aktivistka, vedkyňa, chemička, lekárka, prekladateľka, učiteľka či profesorka. Za každou z nich je iný silný príbeh, niečo však majú spoločné. Všetky sú Rómky. Portréty týchto šikovných a odvážnych  žien sú súčasťou nástenného kalendára, ktorý vznikol v rámci projektu Rodová rovnosť pre rómske komunity.

Človek v ohrození v spolupráci s organizáciami EsFem a Vyrovnávanie šancí sa prostredníctvom projektu s názvom Rodová rovnosť pre rómske komunity snaží zvýšiť povedomie o tejto téme a posilniť postavenie žien v marginalizovaných rómskych komunitách. Robí to nielen pomocou vzdelávacích aktivít a kampaní, ale aj umeleckou formou prostredníctvom kalendára či kartovej hry.

Ženy z vylúčených rómskych komunít sú v nevýhode, pretože vôbec nevedia, čo to rodová rovnosť je a že by mohli v tejto oblasti niečo chcieť. My sa im snažíme ukázať, aby si uvedomili, aké majú možnosti, a že by mohli žiť aj trochu inak, ako im velia ich zaužívané stereotypy.

Edita Kovářová zo združenia Vyrovnávanie šancí

Projekt pomáha zvýšiť viditeľnosť rómskych žien, rozvíjať ženské priateľstvá a odstraňovať stereotypy, ktoré o nich panujú v spoločnosti. Jeho súčasťou sú workshopy na školách a v komunitných centrách, ale aj čosi o trochu „hmatateľnejšie“, ako napríklad farebný nástenný kalendár s portrétmi a príbehmi významných rómskych žien Rómky, ktoré (ne)poznáte či kartová hra kvarteto.

Portréty významných a úspešných Rómok do kalendára ilustrovali pod vedením pani učiteľky Zuzany Jedinákovej deti zo základnej umeleckej školy Ars Academy v Bánovciach nad Bebravou, čím sa zároveň presvedčili, že aj tieto ženy majú svoje miesto v spoločnosti. Sprievodným podujatím bolo predstavenie jednotlivých žien z kalendára v komunitných centrách, aby mohli byť inšpiráciou pre ženy z marginalizovaných rómskych komunít. Putovná výstava detských prác spojená s diskusiou bude v ponuke pre školy a knižnice, ktoré by mali chuť prispieť k posilneniu postavenia rómskych žien v spoločnosti.

Počas prednášok a diskusií v jednotlivých komunitných centrách, kedy si miestne ženy so záujmom vypočuli od odborníčky zo združenie EsFem Moniky Bosej pútavé príbehy významných rómskych žien, prejavili aj ony záujem o výtvarnú tvorbu a ich portréty ďalších zaujímavých žien sa môžu objaviť v kalendároch na roky 2024 a 2025. Okrem toho ich zaujali, a azda aj inšpirovali, mnohé silné príbehy žien, ktoré dokazujú, že i napriek mnohokrát ťažším životným podmienkam sa mohli stať a aj sa stali úspešnými vo svojich odboroch.

Prvá rómska spisovateľka

Príbeh prvej rómskej spisovateľky Eleny Lackovej rozpráva o tom, ako sa rodáčka z osady vo Veľkom Šariši stala prvou Rómkou zo Slovenska a Čiech, ktorá absolvovala pražskú Karlovu univerzitu, hoci študovať začala až vo veku 44 rokov. Keď štúdium tesne pred päťdesiatkou ukončila, mala už deväť vnúčat. Písať začala ako 14-ročné dievča a počas svojho plodného života napísala niekoľko kníh, divadelných a rozhlasových hier, ktoré boli preložené do viacerých jazykov a získala mnoho ocenení, medzi nimi aj Rad Ľudovíta Štúra. Tému utrpenia Rómov počas druhej svetovej vojny prezentovala vo svojich textoch omnoho skôr, ako sa o rómskom holokauste začalo verejne hovoriť. Podieľala sa na organizácii prvých rómskych festivalov a kultúrnych podujatí, založila rómske divadlo.

Elena Lacková si aj popri početnej rodine dokázala nájsť čas na srdcu blízke písanie, aj napriek vyššiemu veku dokázala vyštudovať a určite môže byť vzorom pre mnohé, nielen rómske ženy, že v živote sa dá dosiahnuť naozaj mnoho, ak má človek chuť, vôľu a odhodlanie.

Známa šperkárka

Ženy z komunitných centier zaujal aj príbeh najznámejšej rómskej šperkárky Rosy Taikon, ktorá sa narodila vo Švédsku a remeslu sa vyučila už ako dospelá žena. Napriek neúplnému vzdelaniu sa presadila v umeleckom svete a jej šperky mohli vidieť ľudia v mnohých európskych krajinách na viac ako 400 výstavách.

Na jej príbehu je zaujímavé, že k striebrotepectvu sa dostala až vo svojich 35 rokoch, pričom toto remeslo sa v prípade jej kočovného kmeňa Taikonov dedilo výlučne z otca na syna. Keďže jej brat tragicky zahynul a v rodine už nebol žiadny mužský potomok, ktorý by remeslo prevzal, ujala sa ho Rosa. Najskôr navštevovala večerný kurz, neskôr sa prihlásila na prestížnu umeleckú univerzitu v Štokholme, ktorú úspešne absolvovala a za svoju tvorbu získala štátne vyznamenanie za umelecký prínos.

Opäť pekný dôkaz, že Rómky sú nezriedka umelecky nadané a ak svoj talent rozvíjajú, môžu sa presadiť na umeleckej scéne.

Kvarteto

Okrem kalendára vznikla v rámci projektu aj kartová hra kvarteto s názvom Ženy bez hraníc. Zábavnou formou predstavuje 32 ženských osobností, ktoré sa zasadzovali za slobodu a rovnosť pre svoj národ a popritom zistili, že sú im upierané ich práva len preto, že sú ženami. To bol dôvod, prečo tieto národné buditeľky začali formulovať požiadavku rovnoprávnosti aj pre seba. Prvá vlna feministického hnutia v našom stredoeurópskom prostredí preto úzko súvisí s národným obrodením. Ženy – bez ohľadu na hranice krajín či národov – požadovali slobodu a rovnosť pre všetkých, pre seba aj pre mužov.

Projekt Rodová rovnosť pre rómske komunity, ktorý bol podporený z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR, realizujeme spolu s EsFem a Vyrovnávanie Šancí.